Mezopotámia
Dejiny starovekej Mezopotámie sú dlhé a búrlivé. Počas tisícročí sa v tejto úrodnej oblasti usádzali početné národy, ktoré medzi sebov bojovali. Väčšina týchto národov pochádzala zo sýrsko-arabskej púšte a hovorili príbuznými jazykmi.
Dejiny sa zacínajú v sumeri
V 3. storočí pred n.l. sídlili na území mezopotámie dva národy: Sumeri a Akkadi. Sumeri žili v južnej časti, pri Perzskom zálive. Práve okolo roku 3200 pred n.l. vynašli písmo, pretože obchodníci si potrebovali viesť záznami o tom, kolko a aký tovar vymenili či predali. Postupne sa písmom dali vyjadriť všetky slová sumerského jazyka. Vďaka tomu sa nám zachovali správy z tých čias. Mezopotámia v tom čase nebola jednotným územným celkom. Utvárali sa tam samostatné mestá a v každom vládol kráľ. okolo roku 2300 pred n.l. ovládli Sumer Akkadi, ktorý žili na severe a založili rozľahlú rišu.
Obdobie Babylončanov
V druhom tisícročí pred n.l. obsadili mezopotámiu Amoriti a neskôr Araméni. Územie sa znova roztreštilo na jednotlivé kráľovstvá. No v 18 storočí pred n.l. Babylonský kráľ Chammurapy založil jednotny a silný štát, ktorý sa rozkladal od Perzského zálivu až po mesto Mari. Kultúrnym a náboženským strediskom tejto ríše sa stal Babylon.
Bájny Babylon
Babylon bol pýchou celej Mezopotámie od 18. stor. pred n.l. az po 6. stor. pred n.l, ked zažíval najväčší rozkvet. Bol obklopený dvoma hradbamy: Vonkajší mur dlhý 18 km a široký 6m. Druhá hradba chránila citadelu a zikkurat ( vysoká stupňovitá veža s chrámom boha Marduka na vrchole. Bola postavená preto, lebo sa ľudia chceli priblížit k bohom čo najviac.). Do srdca Babylonu viedlo 7 vstupných brán, najvelkolepejšou bola brána bohyne Ištar, ktorá bola zdobená vyobrazeniami býkov a drakov namaľovaných na modrých glazovaných tehlách.
Nachádzal sa tu aj kráľovský palác, ktorý bol odklopený jedinečnými vysutými záhradami, ktoré boli pýchou Babylonu. Vystriedalo sa tu aj veľa kráľovských rodov, medzi nimy aj rod
kráľa Nabukadnesara.
Epos o Gilgamešovi
Epos o Gilgamešovi je rozzsiahla báseň napísaná v akkadčine. Rozpráva o hrdinských činoch tohto polomýtického kráľa, o odvahe, priateľstve a hľadaní večného života. Gilgameš syn bohyne a poloboha, bol kráľom mesta Uruku. Bol krásny, obvážny, silný. A myslel si, že je neporaziteľný. Bohovia chceli skrotiť Gilgamešovu pýchu a dať mu príučku. Preto mu stvorili soka, mocného Enkidua. Stretli sa v súboji, no ani jeden z nich nevyšiel výtazne. A tak sa z protivníkov stali nerozlučný priatelia. Spolu sa vypravili do cédrového lesa, kam nesmel nikto vstúpiť, a tým vzbudili hnev obra Chumbalu, pôvodcu všetkéhe zlého na svete, ktorý tm sídlil. Zabili ho a po tomto hrdinskom čine sa vrátili do Uruku. Gilgameš odmietol ponuku bohyne Ištar , aby sa stal jej manželom. Rozhnevaný bohovia sa rozhodli, že ho potrestajú, a nechali umrieť Enkidua. Gilgameš veľmi smútil za svojím priateľom. Uvedomil si že ani on nieje nesmrteľný, achcel uniknúť tomuto osudu. Vydal sa na dlhú púť, aby našiel nesmrteľnosť.Z morského dna vytiahol zázračnú rastlinku večnej mladosti, no na spiatočnej ceste mu ju ukradol had. Gilgameš tak navždy stratil nádej stať sa nesmrteľným.
Úpadok ríše
V roku 539 pred n.l. sa Mezopotámie zmocnili Peržania. Mezopotámska civilizácia postupne zanikla. Dnes ju však archeológovia znova odkrývajú.
Dejiny starovekej Mezopotámie sú dlhé a búrlivé. Počas tisícročí sa v tejto úrodnej oblasti usádzali početné národy, ktoré medzi sebov bojovali. Väčšina týchto národov pochádzala zo sýrsko-arabskej púšte a hovorili príbuznými jazykmi.
Dejiny sa zacínajú v sumeri
V 3. storočí pred n.l. sídlili na území mezopotámie dva národy: Sumeri a Akkadi. Sumeri žili v južnej časti, pri Perzskom zálive. Práve okolo roku 3200 pred n.l. vynašli písmo, pretože obchodníci si potrebovali viesť záznami o tom, kolko a aký tovar vymenili či predali. Postupne sa písmom dali vyjadriť všetky slová sumerského jazyka. Vďaka tomu sa nám zachovali správy z tých čias. Mezopotámia v tom čase nebola jednotným územným celkom. Utvárali sa tam samostatné mestá a v každom vládol kráľ. okolo roku 2300 pred n.l. ovládli Sumer Akkadi, ktorý žili na severe a založili rozľahlú rišu.
Obdobie Babylončanov
V druhom tisícročí pred n.l. obsadili mezopotámiu Amoriti a neskôr Araméni. Územie sa znova roztreštilo na jednotlivé kráľovstvá. No v 18 storočí pred n.l. Babylonský kráľ Chammurapy založil jednotny a silný štát, ktorý sa rozkladal od Perzského zálivu až po mesto Mari. Kultúrnym a náboženským strediskom tejto ríše sa stal Babylon.
Bájny Babylon
Babylon bol pýchou celej Mezopotámie od 18. stor. pred n.l. az po 6. stor. pred n.l, ked zažíval najväčší rozkvet. Bol obklopený dvoma hradbamy: Vonkajší mur dlhý 18 km a široký 6m. Druhá hradba chránila citadelu a zikkurat ( vysoká stupňovitá veža s chrámom boha Marduka na vrchole. Bola postavená preto, lebo sa ľudia chceli priblížit k bohom čo najviac.). Do srdca Babylonu viedlo 7 vstupných brán, najvelkolepejšou bola brána bohyne Ištar, ktorá bola zdobená vyobrazeniami býkov a drakov namaľovaných na modrých glazovaných tehlách.
Nachádzal sa tu aj kráľovský palác, ktorý bol odklopený jedinečnými vysutými záhradami, ktoré boli pýchou Babylonu. Vystriedalo sa tu aj veľa kráľovských rodov, medzi nimy aj rod
kráľa Nabukadnesara.
Epos o Gilgamešovi
Epos o Gilgamešovi je rozzsiahla báseň napísaná v akkadčine. Rozpráva o hrdinských činoch tohto polomýtického kráľa, o odvahe, priateľstve a hľadaní večného života. Gilgameš syn bohyne a poloboha, bol kráľom mesta Uruku. Bol krásny, obvážny, silný. A myslel si, že je neporaziteľný. Bohovia chceli skrotiť Gilgamešovu pýchu a dať mu príučku. Preto mu stvorili soka, mocného Enkidua. Stretli sa v súboji, no ani jeden z nich nevyšiel výtazne. A tak sa z protivníkov stali nerozlučný priatelia. Spolu sa vypravili do cédrového lesa, kam nesmel nikto vstúpiť, a tým vzbudili hnev obra Chumbalu, pôvodcu všetkéhe zlého na svete, ktorý tm sídlil. Zabili ho a po tomto hrdinskom čine sa vrátili do Uruku. Gilgameš odmietol ponuku bohyne Ištar , aby sa stal jej manželom. Rozhnevaný bohovia sa rozhodli, že ho potrestajú, a nechali umrieť Enkidua. Gilgameš veľmi smútil za svojím priateľom. Uvedomil si že ani on nieje nesmrteľný, achcel uniknúť tomuto osudu. Vydal sa na dlhú púť, aby našiel nesmrteľnosť.Z morského dna vytiahol zázračnú rastlinku večnej mladosti, no na spiatočnej ceste mu ju ukradol had. Gilgameš tak navždy stratil nádej stať sa nesmrteľným.
Úpadok ríše
V roku 539 pred n.l. sa Mezopotámie zmocnili Peržania. Mezopotámska civilizácia postupne zanikla. Dnes ju však archeológovia znova odkrývajú.
